Všetky články v kategórii myšlienky z RuFslettra

20. augusta 2018 - myšlienky z RuFslettra

Prečo nie sú zvieratá ako ľudia?

V poslednom čase si všímam stále viac ľudí, ktorí sa so svojimi zvieratami rozprávajú - alebo sa k nim správajú - ako by to boli ľudia. Nemyslím tým teraz tie prehnané prípady vozenia malých plemien v kočíkoch, či pseudonahrádzanie chýbajúceho dieťaťa v rodine zvieraťom. Hovorím o všeobecnom trende, kedy akoby niektorí očakávali, že naše zvieratá sa budú viac správať ľudsky, ako zvieratsky.

Čítať viac

28. marca 2018 - myšlienky z RuFslettra

Urobiť človeka menej horším?

dĺžka článku: 2 minúty

Pred pár týždňami som čítal na prvý pohľad cynické prehlásenie:

"Nakoniec som sa zmierila s tým, že ľudí jednoducho nedokážem urobiť lepšími. Môžem ich ale urobiť menej horšími."

Táto veta sa mi opakovane vracala do hlavy, až som nad ňou začal podrobnejšie rozmýšľať. Patrím totiž k tým beznádejným prípadom, ktoré chcú veriť, že väčšina ľudí je vo svojej podstate skôr dobrá než zlá. Premietal som touto optikou niektoré situácie z minulosti a uvažoval aj nad poslednými činmi, ktoré som urobil pre iných. Nezáležalo pri tom na tom, či o mojich aktivitách dotyčný vedel alebo nie, ale na tom, či sa po nich nejak zmenil. Nemusel k lepšiemu, ale aspoň k menej horšiemu.

Čítať viac

21. februára 2018 - myšlienky z RuFslettra

Pomsta

dĺžka článku: 3 minúty

"Najlepšou pomstou je nebyť taký istý."

Tieto slová vyriekol Marcus Aurelius. Dali by sa doplniť príslovím: Pred vydaním sa na cestu pomsty, vykop dva hroby. Pomsta je veľmi nákladná záležitosť, pretože jej postupné napĺňanie väčšinou premení či úplne spotrebuje pôvodne dobrého človeka na obraz niekoho, komu sa vlastne mstí. Čítať viac

12. februára 2018 - myšlienky z RuFslettra

Budúcnosť je teraz

dĺžka článku: 3 minúty

Uplynulý týždeň sa niesol na vlne úspešného štartu rakety Falcon Heavy spoločnosti SpaceX. V utorok o 21:45 si možno rovnako ako ja sedel pred obrazovkou a sledoval živý prenos štartu tejto najvýkonnejšej rakety ľudstva. Začalo to odpočítavaním 10 minút pred štartom, prechádzaním systému za systémom, kedy viac ako 6 000 zamestnancov SpaceX vrieskajúcich v pozadí oslavovalo každú zelenú kontrolku. Po posledných desiatich sekundách odpočítavania nadobudli mnohí pocit, že už nesledujú realitu, ale sci-fi film. Najmä synchrónne pristátie oboch podporných rakiet naspäť na pevnine bolo dychvyrážajúce.

Len pre predstavu, o aké veľké kolosy ide:

Všetko šlo hladko, všetko sa podarilo. A hoci to bol testovací let, všetky parametre museli simulovať podmienky reálneho letu. Aj náklad. Obyčajne sa v takýchto podmienkach používa betónový kváder, ale keďže Elon Musk je Elon Musk, namiesto kvádru umiestnil do rakety svoj vlastný Roadster - prvý model auta spoločnosti Tesla. Doňho posadil Hviezdneho muža (Starman), ktorý bude odteraz putovať po heliocentrickej orbite medzi Zemou a Marsom. Ak si to nevidel naživo, určite si pozri záznam z celej udalosti.

Hoci ide o fenomenálny úspech a dôkaz nezlomnosti nielen jednotlivca či súkromnej spoločnosti, ale aj ľudstva ako takého, počas uplynulého týždňa som si uvedomil jednu vec. Mnohí prežívali pri sledovaní týchto záberov podobné pocity, ako pri televíznom vysielaní prvého pristátia astronautov na Mesiaci v šesťdesiatom deviatom. Nalepení na obrazovkách so zatajeným dychom sledovali každý záber so zaťatými päsťami pod stolom. Po úspešnosti všetkých krokov sa s výdychom opäť opreli do kresla, mozog utopený v endorfínoch a v duchu sa im šíril neuveriteľný pocit, že sa práve stali súčasťou budúcnosti a histórie zároveň.

Ešte v ten večer a ďalší deň sa internetom rozprúdili búrlivé oslavy a diskusie, sociálne siete zaplavili desaťtisíce obrázkov, videí a gifov vyzdvihujúcich tento úspech ľudstva. Počas ďalších dní už vznikali vtipy, koláže, paródie, "meme" či iné vtipné animácie so SpaceX raketami, ale hlavne so Starmanom sediacim v aute vo vesmíre. A dnes už majú mnohí pocit, že úspešne odštartovať najvýkonnejšiu raketu ľudstva, dostať podporné rakety na zem a umiestniť náklad na ľubovoľnú orbitu najbližších planét je vlastne normálka.

Pre mňa osobne je štart Falcon Heavy pripomienkou, že sa treba zastaviť a aspoň na chvíľu obdivovať, čo ako ľudstvo dokážeme. V podstate sme stále banda nástrojov-robiacich-opíc, ktorá niekde medzi horskými priesmykmi a stepou zrazu odbočila doprava a náhodou škrtla iskrou, vymyslela bohov, peniaze a atómové zbrane. Netrvá dlho a z fantastických technologických inovácií sa stávajú bežné súčasti života. Dva roky dozadu sme sledovali, ako raketa po prvý raz po vynesení nákladu na orbitu pristála na malej plošine v strede oceánu. Dnes je to už bežná prax. V utorok vyše 100 000 ľudí sledovalo priamy prenos neuveriteľného vesmírneho divadla, ale už zajtra budú hlavnými témami opäť zlá dopravná situácia a politici.

Technológia uplynulých rokov sa z dychvyrážajúcej mení banálnu stále v kratšom čase. Kto z nás sa ešte zamýšľa, že jedným dotykom môžeme zavolať videohovorom rodine, ktorá sa nachádza na druhej polovici planéty? V lietadlách ponad oblaky lietame už rutinne, ešte aj frfleme, ako dlho to trvá. Keď zapneme svetlo, považujeme takmer za naše ľudské právo, že na neďalekom poli stoja obrovské turbíny, ktoré dokážu vytiahnuť energiu z vetra či slnka, uskladniť ju v krabici plnej chemikálii a v zlomku sekundy nám ju poslať do domova.

Tieto veci ale nie sú normálne. Sú fantastické

Občas si na to spomeňme, keď ťukneme do vypínača.

Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky.

5. februára 2018 - myšlienky z RuFslettra

Oľutovanie

dĺžka článku: 3 minúty

V dnešnej dobe sociálnych sietí ľudia oveľa častejšie upadajú do negatívnych stavov. Na "stenách" vidia usmiatych kamarátov, ich krásnych partnerov, nezabudnuteľné párty, zdravé a šťastné deti, fantasticky vyzerajúce destinácie, duševne aj finančne obohacujúcu prácu... Mnohí jedinci, pochopiteľne, vidiac všetko toto úžasno, ktoré sa im konkrétne nedostáva v takej miere, sa začnú pýtať sami seba "Čo som urobil zle?" alebo "Kde som v živote urobil chybu?"
Čítať viac

29. decembra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Rok 2017 – bod zlomu?

dĺžka článku: 3 minúty

Vianoce sú nielen časom radosti a pokoja. Ako tak sedíme v kresle s medovníčkom či pohárom vína, medzi prstami pravej ruky cítime, že kniha so štítkom 2017 má už len pár strán do konca. A často nás práve tieto posledné strany vracajú do predchádzajúcich kapitol roka. Rozmýšľame. Premietame. Hodnotíme. A hovoríme si, aký ten uplynulý rok vlastne bol. Čítať viac

11. decembra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Objektívny a subjektívny názor

dĺžka článku: 3 minúty

V uplynulom roku som mal s niekoľkými ľuďmi siahodlhú konverzáciu na tému objektivity názoru. Najhorlivejšou z nich bola s mojim priateľom Michalom v Neapole. Trvala pár hodín. A ani tá, ani žiadna iná po nej ma nepresvedčila o mojom názore, že objektívny názor neexistuje (pričom netvrdím, že objektivita neexistuje, to je však niečo iné).

Objektívnosť a názor sú pre mňa v podstate dva protipóly jednej veci. Buď je niečo objektívne a blíži sa to prakticky k danosti (čo je ale úplne niečo iné), alebo je to názor konkrétneho človeka. A ten môže byť zo svojej podstaty iba subjektívny. Čítať viac

9. októbra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Problémy

dĺžka článku: 3 minúty

Tento týždeň som sa stretol so zaujímavým fenoménom riešenia problémov. Povedzme, že priemerný človek vyrieši 5 problémov denne. Nemyslím tým teraz, do ktorej kantíny pôjde na obed či kam ísť, ak v žiadnej z nich nemajú nič dobré. Hovorím o rozhodnutiach, na ktorých zastala rieka udalostí a bez ktorých sa táto masa nepohne ďalej, čiže odkladať alebo ignorovať potrebu rozhodnúť (sa) nie je alternatívou.

Čítať viac

11. septembra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Pyramídy

dĺžka článku: 3 minúty

Za posledné dva týždne som sa v niekoľkých konverzáciách s niekoľkými ľuďmi nezávisle od seba dostal k téme, že život dnes nie je ľahký. Nechcem teraz hovoriť o jeho materiálnej stránke či peniazoch, ale o takom tom stave, kedy človek príde po celom dni domov, urobil toho veľmi veľa a vlastne nič zároveň. Večer je rovnaký ako ráno, ráno je rovnaké ako večer, žiaden významný zlom či žmena v živote nenastala, hoci jeden má niekedy pocit, že tlačí veľký kameň hore kopcom. Čítať viac

4. septembra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Teším sa, že prší…

dĺžka článku: 1 minúta

Teším sa, že prší, lebo by pršalo, aj keby som sa netešil,“ povedal Otto Šimko, bývalý partizán bojujúci v Slovenskom národnom povstaní. Fotograf Šymon Kliman nafotil pred šiestimi rokmi sériu fotiek starnúcich účastníkov SNP a Denník N sa tento týždeň rozhodol pripomenúť túto výstavu a doplniť ju o sériu dvadsiatich príbehov pána Šimka a jemu podobných. "Aby sa nezabudlo. Aby mladí vedeli." Ide o spovede posledných žijúcich priamych účastníkov SNP. Neupravené, nevyumelkované, publikované tak, ako si ich ľudská pamäť vybavila aj po toľkých rokoch. No z ich rozprávania cítiť stále život a pre mnohých z nás, "nevojnových", tie príbehy znejú ako niečo neskutočné. Niečo, čo sa deje iba vo filmoch a už vôbec nie na našom území či našim starým rodičom. Čítať viac