Kategórie
myšlienky z RuFslettra

Budúcnosť je teraz

dĺžka článku: 3 minúty

Uplynulý týždeň sa niesol na vlne úspešného štartu rakety Falcon Heavy spoločnosti SpaceX. V utorok o 21:45 si možno rovnako ako ja sedel pred obrazovkou a sledoval živý prenos štartu tejto najvýkonnejšej rakety ľudstva. Začalo to odpočítavaním 10 minút pred štartom, prechádzaním systému za systémom, kedy viac ako 6 000 zamestnancov SpaceX vrieskajúcich v pozadí oslavovalo každú zelenú kontrolku. Po posledných desiatich sekundách odpočítavania nadobudli mnohí pocit, že už nesledujú realitu, ale sci-fi film. Najmä synchrónne pristátie oboch podporných rakiet naspäť na pevnine bolo dychvyrážajúce.

Len pre predstavu, o aké veľké kolosy ide:

Všetko šlo hladko, všetko sa podarilo. A hoci to bol testovací let, všetky parametre museli simulovať podmienky reálneho letu. Aj náklad. Obyčajne sa v takýchto podmienkach používa betónový kváder, ale keďže Elon Musk je Elon Musk, namiesto kvádru umiestnil do rakety svoj vlastný Roadster – prvý model auta spoločnosti Tesla. Doňho posadil Hviezdneho muža (Starman), ktorý bude odteraz putovať po heliocentrickej orbite medzi Zemou a Marsom. Ak si to nevidel naživo, určite si pozri záznam z celej udalosti.

Hoci ide o fenomenálny úspech a dôkaz nezlomnosti nielen jednotlivca či súkromnej spoločnosti, ale aj ľudstva ako takého, počas uplynulého týždňa som si uvedomil jednu vec. Mnohí prežívali pri sledovaní týchto záberov podobné pocity, ako pri televíznom vysielaní prvého pristátia astronautov na Mesiaci v šesťdesiatom deviatom. Nalepení na obrazovkách so zatajeným dychom sledovali každý záber so zaťatými päsťami pod stolom. Po úspešnosti všetkých krokov sa s výdychom opäť opreli do kresla, mozog utopený v endorfínoch a v duchu sa im šíril neuveriteľný pocit, že sa práve stali súčasťou budúcnosti a histórie zároveň.

Ešte v ten večer a ďalší deň sa internetom rozprúdili búrlivé oslavy a diskusie, sociálne siete zaplavili desaťtisíce obrázkov, videí a gifov vyzdvihujúcich tento úspech ľudstva. Počas ďalších dní už vznikali vtipy, koláže, paródie, „meme“ či iné vtipné animácie so SpaceX raketami, ale hlavne so Starmanom sediacim v aute vo vesmíre. A dnes už majú mnohí pocit, že úspešne odštartovať najvýkonnejšiu raketu ľudstva, dostať podporné rakety na zem a umiestniť náklad na ľubovoľnú orbitu najbližších planét je vlastne normálka.

Pre mňa osobne je štart Falcon Heavy pripomienkou, že sa treba zastaviť a aspoň na chvíľu obdivovať, čo ako ľudstvo dokážeme. V podstate sme stále banda nástrojov-robiacich-opíc, ktorá niekde medzi horskými priesmykmi a stepou zrazu odbočila doprava a náhodou škrtla iskrou, vymyslela bohov, peniaze a atómové zbrane. Netrvá dlho a z fantastických technologických inovácií sa stávajú bežné súčasti života. Dva roky dozadu sme sledovali, ako raketa po prvý raz po vynesení nákladu na orbitu pristála na malej plošine v strede oceánu. Dnes je to už bežná prax. V utorok vyše 100 000 ľudí sledovalo priamy prenos neuveriteľného vesmírneho divadla, ale už zajtra budú hlavnými témami opäť zlá dopravná situácia a politici.

Technológia uplynulých rokov sa z dychvyrážajúcej mení banálnu stále v kratšom čase. Kto z nás sa ešte zamýšľa, že jedným dotykom môžeme zavolať videohovorom rodine, ktorá sa nachádza na druhej polovici planéty? V lietadlách ponad oblaky lietame už rutinne, ešte aj frfleme, ako dlho to trvá. Keď zapneme svetlo, považujeme takmer za naše ľudské právo, že na neďalekom poli stoja obrovské turbíny, ktoré dokážu vytiahnuť energiu z vetra či slnka, uskladniť ju v krabici plnej chemikálii a v zlomku sekundy nám ju poslať do domova.

Tieto veci ale nie sú normálne. Sú fantastické

Občas si na to spomeňme, keď ťukneme do vypínača.

Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky.

Zdieľať: