8. augusta 2014 - Ázia, cestovanie

Akí v skutočnosti sú thajskí „ladyboyovia“?

Hoci to mnohí z nás nepriznajú pred viac ako dvoma očami, takmer všetkých v súvislosti s Thajskom zaujímá pravdivosť výroku "prostitútky na každom rohu", spôsob fungovania sexturizmu  a najmä fenomén ladyboys (muži prerobení na ženy). A pre tých, ktorí nikdy nedospejú k tomu kroku, aby sa na to verejne opýtali, ponúknem vysvetlenie. 
 
Sexturizmus v Thajsku naozaj funguje. A na vysokej úrovni. Dovolím si tvrdiť, že tretina (ak nie polovica) celého turizmu je najmä o tom. Začína to už pri devách v sukniach veľkosti opasku a elastickosti topu á la korzet, ktoré provokačne sedia na barových stoličkách pred podnikom na ulici. A je jedno, či ide o bar, klub, diskotéku, masážny salón (taký aj onaký) alebo tetovací salón. Sedia tam, pozerajú na vás, volajú vás dnu a každá tretia k vám pribehne, pohladí po pleci, chytí za ruku či okolo pása a pozýva vás dnu. Takisto aj dievčatá na diskotékach, ktoré stoja pri barovom pulte, otvorene flirtujú (veľmi podobným spôsobom) a prejavujú záujem, ako by snáď ani junák v Bratislave na diskotéke nedokázal. Potom sú to vyslovene lovkyne, ktoré v kluboch idú na istotu, pred masážnymi salónmi vydávajú zvuky podobné sexu alebo pracujú v strip kluboch (a je jedno, či sú to tanečnice alebo čašníčky). 
 
Ale...
 
Viedli sme dlhé (a veľmi priateľské) rozhovory s týmto typom mladých ľudí. Oni to neberú ako my. Že predávajú svoje telo. Že je to hanba. Pre nich je to zamestnanie, ktoré im umožňuje (mesačne zarobiť štvornásobne viac, ako priemernému pracovníkovi v banke) zabezpečiť solídne prežitie ďalším šiestim členom ich rodiny na vidieku. Že také dievča tomu obetuje celý svoj život? Ju to netrápi. Naopak. Je hrdá, že ona zabezpečí rodinu tak, ako nikto iný v jej okolí. Lebo rodina je u nich vždy to najcennejšie. Cennejšie ako jednotlivec a jeho život. Nech sa deje čokoľvek. 
 
Ladyboys. Áno, je to realita. A sú ich tisíce. Môžete si byť na sto percent istí, že akonáhle v Thajsku zbadáte krásnu Thajku, je to Thajec. Vždy. Prečo je to tak? Narozdiel od kaukazských (našich) rysov, thajské tváre mužov a žien sú si oveľa bližšie. Muži majú menej ostré čeľuste a lícne kosti, ženy naopak nie až tak jemné. A uniformita vzhľadu, tak ako v celej Ázii, platí aj tu. Všetci sú ako cez "kopirák". Nízka postava, nevýrazný hrudník, hnedé rovné vlasy, tmavé oči. A tu vzniká základný paradox. Keďže ženy sú si takmer rovnaké, nepotrebujú sa akosi navyše zvýrazňovať make-upom. A muž, ktorý sa na škále podobnosti rysov blíži k ženským, rozhodne pre "zmenu", nie je to preňho až taká veda, ako v západných krajinách. A dovedie to do dokonalosti. Nielen chirurgicky. Maká na sebe, cvičí tie správne partie, upraví si jedálniček. Vyformuje a udrží si takú postavu, ako mnoho žien u nás nikdy mať nebude. 
 
Lenže jeho zmena vôbec nie je z presvedčenia či narodenia sa v inom tele. Je to rovnaký prípad ako u dievčat vyššie. Robí to pre rodinu a blízkych. Iste, prvotné peniaze vždy idú do zákrokov a nehovorím, že potom drie biedu. Ale asi tri štvrtiny stále posiela svojej rodine. A zo svojej časti si navyše odkladá na život po veku, kedy už nebude príťažlivý. Pre svojich je niečo ako celebrita. Pretože nie každý má predpoklady na to, aby sa mohol pretvoriť. A čo sa samotných operácií týka, najdrahšia je zmena pohlavia, najzložitejšia zmena hlasiviek. Takže v skutočnosti mnohé "ženy" stále majú to jediné mužské, čo ich najviac určuje. A trochu menej (no stále väčšina) z nich má stále hrubší - mužský hlas. Teraz vyvstáva otázka: ako to môže teda fungovať, keď nie sú, takpovediac, úplní? Mnohí s nimi nakoniec ráno skončia, aj keď si pôvodne mysleli, že zbalili ženu. Ako? Neviem. Skrátka to funguje. Tak isto to zhrnul aj jeden ladyboy, s ktorým sme to celé niekoľko hodín preberali. "Skrátka to funguje".
 
A ako ich spoznáte? Mnohí vám dajú zaručené rady typu: pozeraj sa na chodidlá, na dlane, na ohryzok a tak ďalej. Je to hlúposť. Neexistuje univerzálne pravidlo. Raz sme na jednom food festivale, počas bieleho dňa, ďaleko od nočných lokalít, našli nádhernú thajskú ženu, pomáhajúcu v kuchyni rodine. Všetci štyria sme sa zhodli, že toto muž prosto nie je. A bol. 
Ich zákony túto avantúru tolerujú, ale všetkým dávajú jednu podmienku. Ak ich vyzvete, aby ukázali svoj občiansky preukaz, musia vám ho ukázať. A tam sa pohlavie nedá zmeniť. Nikdy. Ale v praxi sa ich stačí normálne opýtať. Oni z toho veľkú vedu nerobia a normálne vám odpovedia. U nich to hanba nie je. 

A nie, neskúšali sme to na vlastnej koži. Boli sme skrátka zvedaví a normálne sme sa s nimi otvorene rozprávali. Sú to ľudia ako hociktorí iní.

Napísal Peter Rúfus v kategórii Ázia, cestovanie

Napíšte komentár