4. septembra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Teším sa, že prší…

Teším sa, že prší, lebo by pršalo, aj keby som sa netešil,“ povedal Otto Šimko, bývalý partizán bojujúci v Slovenskom národnom povstaní. Fotograf Šymon Kliman nafotil pred šiestimi rokmi sériu fotiek starnúcich účastníkov SNP a Denník N sa tento týždeň rozhodol pripomenúť túto výstavu a doplniť ju o sériu dvadsiatich príbehov pána Šimka a jemu podobných. "Aby sa nezabudlo. Aby mladí vedeli." Ide o spovede posledných žijúcich priamych účastníkov SNP. Neupravené, nevyumelkované, publikované tak, ako si ich ľudská pamäť vybavila aj po toľkých rokoch. No z ich rozprávania cítiť stále život a pre mnohých z nás, "nevojnových", tie príbehy znejú ako niečo neskutočné. Niečo, čo sa deje iba vo filmoch a už vôbec nie na našom území či našim starým rodičom.

Ide o veľmi peknú formu spomienky na kritické obdobie našej histórie. Bez ohľadu na to, kto si o nej čo myslí, či sa ju niekto snaží popierať alebo bagatelizovať. Netreba chodiť do múzea, netreba počúvať prejavy či klásť vence. Niekedy si stačí len prečítať alebo vypočuť pár príbehov ľudí, ktorí vôbec neboli hrdinmi, ale len cítili vo svojom vnútri potrebu a snažili sa na ňu odpovedať najlepšie, ako vedeli. Hoci aj riskovaním života pri nosení dokumentov z jednej hory do druhej.

Teším sa, že prší, lebo by pršalo, aj keby som sa netešil.“ Tento citát má v sebe niečo hlboké, hoci je tak jednoduchý. Či už ide človek v pondelok ráno do práce alebo riskuje život v boji proti cudzím okupačným vojskám. Niektoré veci neovplyvníme. Môžeme však svojou trochou prispieť k vývoju udalostí, ktoré tak či onak nastanú.

Napísal Peter Rúfus v kategórii myšlienky z RuFslettra

Napíšte komentár